Hornina je rôznorodá anorganická prírodnina, zložená z jedného, alebo viacerých minerálov. Horniny tvoria najvrchnejšiu časť Zeme-zmeskú kôru, ale aj najvrchnejšiu časť zemského plášťa. Vytvárajú samostatné súvislé celky zemského povrchu a vo svojej stavbe zachovávajú známky procesov, ktoré ich formovali a tým umožňujú skúmať geologickú minulosť Zeme. Ako skúsený prútikár hľadanie vody preto neobmedzujem len na samotné nájdenie prameňa, ale skúmam aj okolité horniny, t.j. ich zloženie a sedimentáciu, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú nielen výdatnosť prameňov, ale aj ich chemické zloženie, resp. hĺbku a stabilitu.
Dôležitými vlastnosťami hornín je ich minerálne zloženie, ktoré ovplyvňuje chemické zloženie podzemných vôd.
Horniny možno klasifikovať na základe rôznych kritérií, napr. na základe ich pevnosti (spevnené a nespevnené) alebo zloženia (monominerálne, polyminerálne).
Všeobecne najvhodnejším členením je klasifikácia na základe spôsobu vzniku. Horniny sa rozdeľujú tri základné typy podľa procesov, ktoré ich vytvorili: vyvreté, premenené a usadené horniny. Magmatické a metamorfované horniny tvoria okolo 90% objemu zemskej kôry. Zvyšných 10% tvoria usadené horniny, ktoré sa však nachádzajú iba na povrchu a tak tvoria až 75% zemského povrchu.
Časť zrážkovej vody asi jedna tretina vsakuje pod zemský povrch, preniká do zeme cez priepustné horniny, skalné dutiny, pukliny v horninách, Podzemná voda zostupuje do hĺbky, kým nenarazí na nepriepustné horniny.
Myselná hladina vody v priepustnej hornine je hladina podzemnej vody. Pri presakovaní horninami sa podzemná voda obohacuje o rozpustné minerálne zložky hornín a plynné látky, vo väčších hĺbkach sa otepľuje. Miesto kde sa voda dostáva prirodzenou cestou na povrch sa nazýva prameň. Kvalitné pramene s čistou vodou vznikajú tam kde je kontakt nepriepustnej a priepustnej horniny.
Brekcia (z lat. breccia – sutina) je agregát hornín skladajúci sa z izolovaných úlomkov väčších ako 2 mm (prípadne 1 mm či 5 mm podľa rôznych klasifikácií) zväčša ostrohranného tvaru, spevnených tmelom. Označenie brekcia je pre svoju nepresnosť mnohými odborníkmi nepoužívané, prípadne sú ním označované špecifické kategórie sedimentov. Označenie brekcia je viac vhodné pre pomenovanie hruboklastických hornín, ktoré však nemajú sedimentárny…
Zlepenec alebo konglomerát, zriedkavo aj psefit je označenie pre spevnený ekvivalent štrkov. Tento názov sa vzťahuje len horniny s prevahou opracovaných (zaoblených) úlomkov väčších ako 2 mm, na ostrohranné úlomkové usadené horniny sa zvykne používať názov brekcia. Termín konglomerát zaviedol v roku 1835 Ch.Lyell. Charakteristika Zlepence sú zložené z obliakov starších hornín, primárneho jemnejšieho materiálu, ktorý vypĺňa medzery (základná hmota –…
Ílové minerály sú široko definovaná skupina hydratovaných hlinitokremičitanov s vrstevnatou štruktúrou (tzv. fylosilikáty), tvorenou tetraédricky a oktaédricky usporiadanými molekulami s katiónmi (K,Mg,Na,Fe a iné) tvoria mikroskopické (menej ako 2 μm) šesťuholníkové platničkovité častice podobné sľudám. Vyskytujú sa však v jemnozrnných agregátoch, po zmiešaní s vodou s rôznym stupňom plasticity, čo je jedna z ich najcharakteristickejších vlastností. Pre niektoré…
Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme. V prevažnej miere (nad 80 %) sa skladá z uhličitanu vápenatého (CaCO3), či už vo forme kalcitu alebo aragonitu. Ako prímesi sa vyskytujú dolomit, siderit, kremeň, ílové minerály a úlomky skamenelín. Čisté vápence sú biele. Chemicky čistý organodetrický nespevnený kalový vápenec sa nazýva krieda. Rozličné prímesi ich…
