Efektívnosť meracích prístrojov: Kde sa technológia stretáva s realitou

Moderné technológie predstavujú jednu z možností, ako vyhľadávať podzemné zdroje vody. Otázkou však zostáva, do akej miery sú tieto technológie presné a či dokážu naplniť naše očakávania. V predchádzajúcich článkoch sme sa podrobne venovali technickým možnostiam týchto zariadení s konečným cieľom zistiť ich presnosť a výkonnosť v reálnom prostredí. Aby sme zachovali nestranný prístup, analyzovali sme ich prednosti aj nedostatky, najmä v súvislosti s hľadaním podzemných vôd a prameňov vhodných pre studne.

Pre dosiahnutie čo najpresnejších výsledkov sme sa zamerali na reálne podmienky v ktorých prístroje pracujú , preto sme sa zamerali na rôzne typy geologického podložia, rôzne typy podzemných vôd a prameňov, ako aj prístroje v rôznych cenových reláciách.

Typy geologického podložia a ich vplyv na detekciu vody

Každá hornina má špecifické geologické vlastnosti, ako sú hustota, priepustnosť, vodivosť a schopnosť akumulácie vody, ktoré ovplyvňujú jej reakciu na geofyzikálne metódy merania a detekcie podzemných vôd.

Geologické podložie teda zohráva jeden z kľúčových faktorov pri určovaní efektivity meraní na detekciu podzemných vôd. Geologické vlastnosti hornín ako je rozdiel v priepustnosti, hustote a vodivosti rôznych hornín výrazne ovplyvňujú efektivitu a presnosť meraní. Aby sme mali presnejšiu predstavu o jednotlivých horninách, uvádzam pre príklad najčastejšie sa vyskytujúce horniny na Slovensku:

Sedimentárne horniny (napr. Pieskovce, Íly, Ílovce, Vápenec, Dolomit, Travertín, Zlepence, Štrk, Piesok, Prachovce)

Charakteristické miesta výskytu: Podunajská nížina, Východoslovenská nížina, Slovenský kras, Záhorie (napr. Malé Karpaty), oblasti okolo Pienin, Horná Nitra, Liptovská kotlina.
Charakteristika: Sedimentárne horniny sú vytvorené usadzovaním a spevnením sedimentov počas miliónov rokov. Ich vlastnosti sa líšia v závislosti od typu sedimentu, spojiva a spôsobu vzniku. Pieskovce a štrk majú vysokú pórovitosť a priepustnosť, čím umožňujú dobrý prietok vody. Íly a ílovce sú naopak jemnozrnné a ich vysoký obsah ílových minerálov im dáva nízku priepustnosť. Vápenec a dolomit často vykazujú krasové javy, ktoré môžu vytvárať komplexné siete podzemných tokov. Travertín je porézny a často spojený s termálnymi prameňmi, zatiaľ čo zlepence majú rôznu priepustnosť podľa charakteru spojiva. Prachovce, ako jemnozrnné sedimenty, majú obmedzené podmienky na prietok vody.
Detekcia vody: V sedimentárnych horninách je detekcia vody závislá od ich priepustnosti a pórovitosti. Vysoko priepustné horniny ako pieskovce, štrk a travertín umožňujú efektívnu detekciu pomocou geofyzikálnych metód, keďže voda ľahko cirkuluje v ich štruktúre. Naopak, íly, ílovce a prachovce s nízkou priepustnosťou komplikujú prienik signálov, čo môže znižovať presnosť výsledkov. Vápenec a dolomit, vďaka krasovým javom, môžu byť detekované pomocou metód identifikujúcich podzemné dutiny a toky vody. Pri práci v sedimentárnych horninách je kľúčové zohľadniť ich variabilitu a prispôsobiť výber metód na konkrétne podmienky.

Zmiešané geologické prostredie

Charakteristické miesta výskytu: Oblasti s prekrývajúcimi sa geologickými útvarmi, napríklad okolie Banskej Bystrice, Štiavnické vrchy, Spišsko-gemerské rudohorie, Kremnické vrchy, Slanské vrchy.
Charakteristika: Zmiešané geologické prostredie vzniká, keď sa v jednom území nachádzajú rôzne typy hornín, napríklad sedimentárne, magmatické a metamorfované horniny. Takéto prostredie môže mať veľmi variabilné vlastnosti, pretože každá hornina prispieva svojimi špecifickými geologickými vlastnosťami, ako sú pórovitosť, priepustnosť a vodivosť. Príkladom môže byť kombinácia pieskovca s ílovcami alebo vápencom a sopečnými horninami.
Detekcia vody: V zmiešanom geologickom prostredí je detekcia vody obzvlášť náročná, pretože prítomnosť rôznych hornín môže spôsobovať nejednotné signály pri meraniach. Variabilita priepustnosti a pórovitosti často vyžaduje kombináciu viacerých metód na zistenie pohybu a akumulácie vody. Pri týchto podmienkach je dôležité detailné mapovanie geologickej štruktúry a prispôsobenie meracích techník podľa konkrétnych podmienok.

Metamorfované horniny (napr. Rula, Mramor, Fylit, Migmatit, Svor)

Charakteristické miesta výskytu: Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Slovenské rudohorie, Spišsko-gemerské pásmo, Orava.
Charakteristika: Metamorfované horniny vznikli premenou pôvodných hornín (magmatických alebo sedimentárnych) pri vysokých teplotách a tlakoch. Sú často husté, s nízkou pórovitosťou a obmedzenou priepustnosťou. Voda v týchto horninách spravidla prúdi pozdĺž trhlín a puklín. Rula má výraznú páskovanú štruktúru, mramor je kryštalický a často vápenatý, fylit a svor sú jemnozrnné s nízkou priepustnosťou.
Detekcia vody: V metamorfovaných horninách je detekcia vody zložitá, pretože väčšina vody sa nachádza iba v trhlinách alebo zlome. Vyžaduje to detailné mapovanie a vysoké rozlíšenie meraní, aby bolo možné identifikovať možné vodonosné trhliny. Tieto podmienky kladú veľké nároky na presnosť geofyzikálnych meraní a interpretáciu údajov.

Rudné horniny (napr. Hematit, Magnetit, Chalkopyrit, Galenit, Sfalerit, Bauxit, Pyrit)

Charakteristické miesta výskytu: Slovenské rudohorie (okolie Rožňavy, Gelnice), Štiavnické vrchy (Banská Štiavnica), Spišsko-gemerské rudohorie.
Charakteristika: Rudné horniny obsahujú významné koncentrácie kovov alebo minerálov s ekonomickou hodnotou. Sú často husté, s vysokým obsahom kovových minerálov. Hematit a magnetit sú hlavnými zdrojmi železa, chalkopyrit je dôležitou rudou medi, galenit olova, sfalerit zinku a bauxit je hlavným zdrojom hliníka.
Detekcia vody: Rudné horniny môžu ovplyvňovať geofyzikálne merania kvôli svojej vysokej hustote a elektrickej vodivosti. Detekcia vody je náročná, pretože vysoký obsah kovových minerálov môže skresľovať výsledky. Pri týchto podmienkach je nutné použiť špecifické metódy a detailnú analýzu údajov na presné určenie prítomnosti vody.

Eolické sedimenty (napr. Piesky, Spraše, Prachové sedimenty)

Charakteristické miesta výskytu: Podunajská nížina, Východoslovenská nížina, Záhorie (napr. oblasti s dunovými pieskami), juhovýchodné časti Slovenska, Zemplín.
Charakteristika: Eolické sedimenty sú tvorené veternou činnosťou a zahŕňajú piesky, spraše a prachové sedimenty. Piesky sú bežné v dunových oblastiach a majú vysokú pórovitosť, čo umožňuje prietok vody, avšak ich nízka súdržnosť môže komplikovať dlhodobú akumuláciu. Spraše, ktoré sú jemnozrnné, sa často vyskytujú v rovinatých oblastiach a ich priepustnosť závisí od obsahu ílových častíc. Prachové sedimenty majú nízku priepustnosť a sú náchylné na eróziu.
Detekcia vody: Eolické sedimenty, ako piesky, umožňujú ľahkú detekciu podzemných vôd v dôsledku vysokej pórovitosti. Naopak, spraše a prachové sedimenty môžu obmedziť prienik signálov kvôli svojej jemnozrnnému zloženiu. Pre presnú analýzu je potrebné detailné mapovanie sedimentov a ich rozloženia

Detekcia zvodnených vrstiev, podzemných vôd a podzemných prameňov

Aby sme správne pochopili problematiku detekcie podzemných vôd, je potrebné si uvedomiť, že prístroje dokážu identifikovať zvodnené zóny, pukliny a miesta, kde sa voda akumuluje v podloží, avšak neposkytujú informácie o objeme podzemnej vody, ktorý je skutočne dostupný na čerpanie, ani o jej pohybe. Nie je teda možné určiť, či podzemná voda daným priestorom preteká, alebo ide o statickú zásobu podzemnej vody s obmedzenou kapacitou. Dôvodom je, že technológie používané pri detekcii vody sú navrhnuté na identifikáciu rozdielov v hustote, vodivosti alebo odpore materiálov, nie na sledovanie dynamických procesov, ako je pohyb vody. Tieto procesy často vyžadujú kontinuálne a dlhodobé monitorovanie, čo presahuje možnosti dnešných prístrojov.

Zvodnené vrstvy

Zvodnené vrstvy sú geologické útvary schopné akumulovať a prenášať podzemnú vodu. Tieto vrstvy sú tvorené priepustnými horninami, ako sú pieskovce, štrky alebo iné porézne horniny, ktoré umožňujú pohyb vody v rámci pórov alebo puklín. Ich vlastnosti závisia od priepustnosti, pórovitosti, hrúbky a hydrodynamických vlastností. Vo flyšových pásmach sa často striedajú pieskovce s ílovcami, čo ovplyvňuje hydrodynamiku vrstiev.

Zvodnené vrstvy môžu byť otvorené, spojené s povrchom, kde ich zásoby dopĺňajú dažďové zrážky, alebo uzavreté, pokryté nepriepustnými horninami, čo zvyšuje hydrostatický tlak.

Detekcia:

Zvodnené vrstvy v hĺbkach okolo 20 metrov sú dobre detekovateľné na základe rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach hornín, ako je priepustnosť a pórovitosť. Nepresnosť detekcie v tejto hĺbke sa zvyčajne pohybuje v rozsahu ±1 – 3 metre.

Podzemné vody

Podzemná voda je voda nachádzajúca sa v póroch, puklinách alebo dutinách hornín. Jej pohyb je ovplyvnený gravitačnými silami a hydrostatickým tlakom. Podzemná voda môže byť statická v uzavretých systémoch alebo dynamická v aktívnom obehu. Výška hladiny podzemnej vody sa mení podľa sezónnych výkyvov, klimatických podmienok, čerpania a hĺbky podložia.

Detekcia:

Podzemná voda v hĺbkach okolo 20 metrov je identifikovateľná prostredníctvom zmien vo fyzikálnych vlastnostiach hornín, ako sú elektrický odpor alebo vodivosť. Nepresnosť detekcie je v tejto hĺbke je zvyčajne ±1 – 2 metre.

Podzemné pramene

Podzemné pramene sú oblasti, kde podzemná voda preteká priepustnými štruktúrami horninového prostredia. Tieto pramene môžu byť viazané na rôzne geologické prostredia a nie vždy musia byť súčasťou zvodnenej vrstvy. Existujú dva hlavné typy podzemných prameňov:

Puklinové pramene – Vznikajú v horninách, ktoré sú charakteristické systémom puklín a trhlín, ako sú žuly alebo ruly. Tieto pramene sú výsledkom prúdenia vody cez pukliny, ktoré slúžia ako cesty na pohyb vody v hornine. Puklinové pramene sú často veľmi úzke a nachádzajú sa prevažne v horských oblastiach a na svahoch, kde nie je významná akumulácia podzemnej vody. Kvôli svojej veľkosti a nepresnosti detekcie v rozsahu ±2 – 4 metre je náročné takýto prameň navŕtať. (Príklad: žula, rula)

Detekcia:
- Puklinové pramene v hĺbkach do 20 metrov sú pomerne dobre identifikovateľné, ale ich úzke štruktúry a nízka akumulácia vody predstavujú výzvu pri praktickej realizácii.
Medzizrnové pramene – Vznikajú v sedimentárnych horninách, kde voda prúdi cez priestory medzi jednotlivými zrnami. Tento typ prameňov je viazaný na vysokú pórovitosť a priepustnosť sedimentov, ako sú pieskovce a štrky, a často sa nachádza v aluviálnych oblastiach, kde sú podmienky pre akumuláciu podzemnej vody priaznivé. (Príklad: pieskovec, štrk)

Detekcia:
- Medzizrnové pramene v hĺbkach okolo 20 metrov sú dobre detegovateľné v prostrediach s vysokou pórovitosťou. Nepresnosť detekcie v tejto hĺbke je zvyčajne ±1 – 3 metre.

Puklinové pramene sú bežné v horských oblastiach a na svahoch, kde geologické podmienky umožňujú presak vody cez pukliny do nižších nadmorských výšok. Na druhej strane, medzizrnové pramene sú často viazané na nivné alebo rovinaté oblasti, kde sa podzemná voda akumuluje vo väčších objemoch. Pri detekcii prameňov hrá hĺbka zásadnú úlohu, pretože metódy musia byť schopné presne mapovať vlastnosti hornín aj v hlbších častiach prostredia.

Záver

Pri stanovovaní presnosti a hĺbky detekcie jednotlivých typov podzemných vôd a prameňov som vychádzal z fyzikálnych vlastností horninového prostredia a možností dostupných metód. Hodnoty nepresnosti, ako napríklad ±1 – 3 metre pre zvodnené vrstvy alebo medzizrnové pramene a ±2 – 4 metre pre puklinové pramene, odrážajú priemerné podmienky detekcie v hĺbkach do 20 metrov. Reálnosť týchto údajov závisí od:

Geologických podmienok – Homogénne prostredia umožňujú presnejšiu detekciu, zatiaľ čo zložité vrstvené prostredia môžu výsledky ovplyvniť.
Nasýtenia hornín vodou – Lepšia saturácia zvyšuje presnosť detekcie, zatiaľ čo čiastočne nasýtené prostredia môžu spôsobovať nepresnosti.
Použitých technológií – Použité technológie analyzujú fyzikálne rozdiely, ako sú priepustnosť a elektrická vodivosť, čo ovplyvňuje presnosť pri hĺbkach okolo 20 metrov.
Hĺbky detekcie – Hĺbka okolo 20 metrov je považovaná za relatívne priaznivú na detekciu, pretože signály prístrojov sú stále dostatočne silné a výsledky menej ovplyvnené rušením z hlbších vrstiev.

Tieto faktory boli zahrnuté do odhadov, aby poskytli faktický obraz o schopnostiach detekcie podzemných vôd a prameňov v rôznych hĺbkach.

Úspešnosť hľadania podzemných vôd a prameňov pri lacných a drahých prístrojoch

V tejto oblasti je dôležité hodnotiť úspešnosť jednotlivých druhov meracích prístrojov pri hľadaní podzemných vôd, zvodnených častí a prameňov. Predtým sme v iných článkoch podrobne rozobrali rôzne druhy meracích prístrojov a ich cenové relácie, takže sa teraz zameriame na výsledky, ktoré tieto prístroje prinášajú v reálnych podmienkach.

Lacné georadary (do 2 000 eur)

Vizualizácia: Lacné georadary zobrazujú nálezy v základnom 2D režime. Ide o jednoduché farebné zobrazenia, ktoré ukazujú rozdiely vo vlastnostiach vrstiev (napr. vlhkosť) v podloží. Výstupy sú často obmedzené na analógové displeje alebo jednoduché digitálne výstupy.

Problémy pri detekcii:

Nízke rozlíšenie môže viesť k prehliadnutiu jemných štruktúr a prameňov.
Obmedzená hĺbka prieniku obmedzuje využitie na plytké vrstvy.
Signál môže byť rušený prítomnosťou ílov alebo vysokou vlhkosťou v podloží.

GeoLite Basic (Pôvod: Čína) – cenová relácia okolo 1 500 eur, základný model vhodný na povrchové mapovanie. Hĺbka prieniku: do 3 m. (udaná výrobcom).
OKM GeoBox (Pôvod: Nemecko) – jednoduchý georadar na identifikáciu vlhkých zón v plytkej hĺbke (do 2 000 eur). Hĺbka prieniku: do 5 m. (udaná výrobcom).
EasyRadar Light (Pôvod: Poľsko) – jednoduchý prenosný georadar, ideálny na základné aplikácie (do 1 800 eur). Hĺbka prieniku: do 4 m. (udaná výrobcom).
GeoSimple Scan (Pôvod: India) – kompaktný model na detekciu plytkých vrstiev, cena okolo 1 900 eur. Hĺbka prieniku: do 3 m. (udaná výrobcom).

Georadary strednej kategórie (2 000 – 10 000 eur)

Vizualizácia: Georadary strednej kategórie poskytujú 2D profily podložia s vyšším rozlíšením. Vytvárajú detailné farebné zobrazenia vrstiev podložia a anomálií, no plnohodnotné 3D vizualizácie nie sú dostupné. Údaje je možné exportovať do počítača na ďalšiu analýzu v špecializovaných softvéroch.

Problémy pri detekcii:

Obmedzenia pri rozlíšení drobných prameňov alebo jemných štruktúr.
Môže dôjsť k nesprávnej interpretácii vrstiev pri zložitých geologických podmienkach.
Exportované údaje často vyžadujú skúseného analytika na správnu interpretáciu.

Sensors & Software Noggin 250 (Pôvod: Kanada) – robustný georadar, cenová relácia 5 000 – 7 000 eur. Hĺbka prieniku: do 10 m. (udaná výrobcom).
Mala GX750 (Pôvod: Švédsko) – všestranný georadar na stredne náročné projekty, cena okolo 8 000 eur. Hĺbka prieniku: do 12 m. (udaná výrobcom).
Geovision 3000 (Pôvod: Taliansko) – všestranný georadar vhodný pre stavebné aplikácie, cena 6 500 eur. Hĺbka prieniku: do 10 m. (udaná výrobcom).
RadarPro MidScan (Pôvod: USA) – zariadenie na pokročilé stredne hĺbkové skenovanie, cena okolo 7 500 eur. Hĺbka prieniku: do 15 m. (udaná výrobcom).

Profesionálne georadary (nad 10 000 eur)

Vizualizácia: Profesionálne georadary ponúkajú 3D vizualizácie podložia s vysokou presnosťou. Výstupy zahŕňajú detailné modely vrstiev a materiálov, ktoré je možné kombinovať s geografickými informačnými systémami (GIS) a integrovať do komplexných analýz.

Problémy pri detekcii:

Vysoká presnosť môže byť znížená v oblastiach s extrémnymi geologickými vlastnosťami, ako sú silne ílovité vrstvy.
Vyžaduje si skúseného operátora na správne nastavenie a obsluhu.
Pokročilé analýzy môžu byť časovo náročné a vyžadujú špecializovaný softvér.
Mala Easy Locator Core (Pôvod: Švédsko) – profesionálny georadar na presné mapovanie s cenovou reláciou tesne nad 10 000 eur. Hĺbka prieniku: do 20-25 m. (udaná výrobcom).
Mala Easy Locator Pro (Pôvod: Švédsko) – profesionálny georadar, cenová relácia nad 15 000 eur. Hĺbka prieniku 30 m. (udaná výrobcom).
GSSI UtilityScan Pro (Pôvod: USA) – špičkový georadar na presné mapovanie podložia, cena nad 20 000 eur. Hĺbka prieniku: do 35 m. (udaná výrobcom).
Leica DSX (Pôvod: Švajčiarsko) – špičkové zariadenie s vysokou presnosťou a pokročilými funkciami, cena od 25 000 eur. Hĺbka prieniku: do 40 m. (udaná výrobcom).
IDS GeoRadar Stream C (Pôvod: Taliansko) – georadar na veľkoplošné mapovanie a infraštruktúrne projekty, cena nad 30 000 eur. Hĺbka prieniku: až 50 m. (udaná výrobcom).

Mala Easy Locator Pro (Pôvod: Švédsko) – profesionálny georadar, cenová relácia nad 15 000 eur. Hĺbka prieniku 30 m. (udaná výrobcom).
GSSI UtilityScan Pro (Pôvod: USA) – špičkový georadar na presné mapovanie podložia, cena nad 20 000 eur. Hĺbka prieniku: do 35 m. (udaná výrobcom).
Leica DSX (Pôvod: Švajčiarsko) – špičkové zariadenie s vysokou presnosťou a pokročilými funkciami, cena od 25 000 eur. Hĺbka prieniku: do 40 m. (udaná výrobcom).
IDS GeoRadar Stream C (Pôvod: Taliansko) – georadar na veľkoplošné mapovanie a infraštruktúrne projekty, cena nad 30 000 eur. Hĺbka prieniku: až 50 m. (udaná výrobcom).

Praktické výsledky

Je dôležité upozorniť, že v prípade nedostatočne silného signálu alebo prítomnosti zložitých geologických podmienok môžu georadary vykazovať nepresné výsledky. Niektoré zariadenia v takýchto situáciách automaticky extrapolujú alebo interpolujú údaje, čím vytvárajú zdanlivé detaily, ktoré nemusia odrážať reálny stav. Tento proces môže viesť k nesprávnej interpretácii výsledkov a ovplyvniť presnosť nálezov, najmä pri analýze jemných štruktúr alebo hlbšie uložených vrstiev.

Odporúčania pre otázky na poskytovateľa služieb

Ak plánujete využiť služby poskytovateľa, ktorý ponúka hľadanie vody pomocou meracích prístrojov, je dôležité klásť správne otázky, aby ste si overili ich kvalifikáciu a zabezpečili čo najlepšie výsledky:

Aké prístroje používate?
- Spýtajte sa na typ a kategóriu georadaru, ktorý plánujú použiť (lacný, strednej kategórie, profesionálny).
Aké sú limity prístroja v daných geologických podmienkach?
- Overte, či poskytovateľ rozumie podmienkam v lokalite, kde chcete hľadať vodu.
Poskytujete ukážky alebo referencie?
- Požiadajte o príklady predchádzajúcich úspešných projektov alebo ukážky výsledkov z ich zariadení.
Ako interpretujete výsledky?
- Zistite, či majú skúsenosti s analýzou údajov a či vám poskytnú jasný a zrozumiteľný výstup.
Čo zahŕňa cena za službu?
- Overte, či cena pokrýva všetko vrátane prieskumu, interpretácie výsledkov a prípadných konzultácií.
Čo sa stane, ak voda nebude nájdená?
- Spýtajte sa, ako postupujú v prípade, že prístroj nenájde vodu, a či ponúkajú nejaké garancie.

Záver

Hľadanie podzemných vôd pomocou meracích prístrojov je komplexný proces, ktorý si vyžaduje nielen technické vybavenie, ale aj pochopenie geologických podmienok a zohľadnenie špecifických požiadaviek objednávateľa. Každá kategória meracích prístrojov má svoje prednosti a slabiny, od jednoduchých a lacných zariadení až po sofistikované profesionálne prístroje.

Na záver je potrebné si uvedomiť, že žiadne zariadenie nezaručuje 100 % presnosť. Interpretácia výsledkov musí byť vždy realizovaná s ohľadom na možné obmedzenia technológie a geologických faktorov. Pravý úspech spočíva v kombinácii kvalitnej technológie, skúseností operátora a dôkladnej analýzy prostredia.

Na základe týchto informácií vás chcem povzbudiť, aby ste zvážili, ktorý spôsob hľadania podzemných vôd pre studňu najlepšie vyhovuje Vaším potrebám, a aby ste si vytvorili vlastný názor na túto problematiku.

Zdroje:

EchoFrame – Elektromagnetické metódy Dostupné na: https://www.echoframe.com/meth.html
Minerálne vody na Slovensku Dostupné na: https://www.scribd.com/presentation/637148572/Mineralne-vody-na-Slovensku
Geologické mapy – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Dostupné na: https://www.geology.sk/geoinfoportal/mapovy-portal/geologicke-mapy
Hydrogeologické mapy – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Dostupné na:https://www.geology.sk/geoinfoportal/mapovy-portal/geologicke-mapy/hydrogeologicke-mapy
GeoLite Basic (Pôvod: Čína) Dostupné na: https://www.geoequips.com/
OKM GeoBox (Pôvod: Nemecko) Dostupné na: https://www.geoequips.com/
EasyRadar Light (Pôvod: Poľsko) Dostupné na: https://www.geoequips.com/
GeoSimple Scan (Pôvod: India) Dostupné na: https://www.geoequips.com/
Sensors & Software Noggin 250 (Pôvod: Kanada) Dostupné na: https://www.sensorsandsoftware.com/
Mala GX750 (Pôvod: Švédsko) Dostupné na: https://www.malagsa.com/
Geovision 3000 (Pôvod: Taliansko) Dostupné na: https://www.geoequips.com/
RadarPro MidScan (Pôvod: USA) Dostupné na: https://www.geoequips.com/
Mala Easy Locator Core (Pôvod: Švédsko) Dostupné na: https://www.malagsa.com/
Mala Easy Locator Pro (Pôvod: Švédsko) Dostupné na: https://www.malagsa.com/
GSSI UtilityScan Pro (Pôvod: USA) Dostupné na: https://www.geoequips.com/
Leica DSX (Pôvod: Švajčiarsko) Dostupné na: https://www.geoequips.com/
IDS GeoRadar Stream C (Pôvod: Taliansko) Dostupné na: https://www.geoequips.com/
Geológia a pôdne pomery – Forestportal.sk Dostupné na: https://www.forestportal.sk/
Geochemický atlas Slovenskej republiky, časť III: Horniny Dostupné na: https://www.geology.sk/
Geológia a geomorfológia Slovenska – Referaty.aktuality.sk Dostupné na: https://referaty.aktuality.sk/
Využitie geofyzikálnych metód pri geologickom prieskume – AEGEO Dostupné na: https://aegeo.sk/
Geologické mapy – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Dostupné na: https://www.geology.sk/

Hory a Pohoria: Slovensko a Svet

Útesy

Kaňony a Rokliny

Púšte

Meandre

Jazerá a Riečne údolia