Hornina je rôznorodá anorganická prírodnina, zložená z jedného, alebo viacerých minerálov. Horniny tvoria najvrchnejšiu časť Zeme-zmeskú kôru, ale aj najvrchnejšiu časť zemského plášťa. Vytvárajú samostatné súvislé celky zemského povrchu a vo svojej stavbe zachovávajú známky procesov, ktoré ich formovali a tým umožňujú skúmať geologickú minulosť Zeme. Ako skúsený prútikár hľadanie vody preto neobmedzujem len na samotné nájdenie prameňa, ale skúmam aj okolité horniny, t.j. ich zloženie a sedimentáciu, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú nielen výdatnosť prameňov, ale aj ich chemické zloženie, resp. hĺbku a stabilitu.
Dôležitými vlastnosťami hornín je ich minerálne zloženie, ktoré ovplyvňuje chemické zloženie podzemných vôd.
Horniny možno klasifikovať na základe rôznych kritérií, napr. na základe ich pevnosti (spevnené a nespevnené) alebo zloženia (monominerálne, polyminerálne).
Všeobecne najvhodnejším členením je klasifikácia na základe spôsobu vzniku. Horniny sa rozdeľujú tri základné typy podľa procesov, ktoré ich vytvorili: vyvreté, premenené a usadené horniny. Magmatické a metamorfované horniny tvoria okolo 90% objemu zemskej kôry. Zvyšných 10% tvoria usadené horniny, ktoré sa však nachádzajú iba na povrchu a tak tvoria až 75% zemského povrchu.
Časť zrážkovej vody asi jedna tretina vsakuje pod zemský povrch, preniká do zeme cez priepustné horniny, skalné dutiny, pukliny v horninách, Podzemná voda zostupuje do hĺbky, kým nenarazí na nepriepustné horniny.
Myselná hladina vody v priepustnej hornine je hladina podzemnej vody. Pri presakovaní horninami sa podzemná voda obohacuje o rozpustné minerálne zložky hornín a plynné látky, vo väčších hĺbkach sa otepľuje. Miesto kde sa voda dostáva prirodzenou cestou na povrch sa nazýva prameň. Kvalitné pramene s čistou vodou vznikajú tam kde je kontakt nepriepustnej a priepustnej horniny.
Manganolity sú horniny s obsahom minerálov mangánu. Niekedy sa vyskytujúspoločne s ferolitmi ale vzhľadom na významne odlišné podmienky rozpúšťania zlúčenínmangánu a železa, ako aj ich spätného zrážania, netvoria obe skupiny sedimentov spoločnéakumulácie. Význačnou odlišnosťou manganolitov, ktorá vyplýva z chemickej povahyzlúčenín mangánu je ich pomalšie zrážanie. To sa spravidla prejavuje na väčšíchtransportných vzdialenostiach medzi zdrojovou horninou…
Klastický (alebo terigénny) sediment je názov pre sediment zložený z úlomkov hornín a minerálov, pochádzajúcich zo zvetrávacích procesov. Dosť často sa používa aj názov siliciklastický sediment, nakoľko v mineralogickom zložení úlomkov prevažuje kremeň a kremičitanové minerály.Rozdelenie klastických sedimentov. Základným kritériom na rozdelenie klastických sedimentov je veľkosť zŕn. Na tomto základe sa rozdeľujú na (v zátvorke spevnený ekvivalent): štrky (zlepence a brekcie), piesky (pieskovce), prachy (prachovce)…
Metamorfóza je dej, pri ktorom dochádza k premene materských hornín vplyvom vonkajších podmienok. Materskou horninou môže byť hornina magmatická, sedimentárna alebo aj metamorfovaná.Premeny hornín sú vyvolané zmenou fyzikálnych alebo chemických podmienok, v ktorých sa hornina nachádza. Zmena týchto podmienok môže nastať, buď transportom tejto horniny do iného geologického prostredia alebo skutočnou zmenou okolitého prostredia, napríklad…
Sedimentárne horniny patria do skupiny druhotných hornín. Vznikajú zvetrávaním magmatických alebo metamorfovaných hornín. Sedimentárne horniny tvoria asi 5 % zo 16 kilometrovej, povrchovej vrstvy zemskej kôry. Ich lokálny obsah môže byť značne vyšší; napr. v Podunajskej nížine je až 6 km hrubá vrstva neogénno-kvartérnych sedimentov, čo predstavuje asi 30 %. Ich význam, z hľadiska životného…
Magmatické horniny sú primárne horniny a vznikajú tuhnutím magmy, pričom podmienky tohto procesu, ako aj zloženie magmy môže byť veľmi rôzne. Magma vzniká vo vrchnom plášti a spodných častiach zemskej kôry. V prípade, že magma dosiahne zemský povrch, jedná sa o magmatizmus (alebo vulkanizmus) povrchový čiže extruzívny, v opačnom prípade sa jedná o magmatizmus podvrchový(intruzívny).Magma…
Ferolity sú sedimentárne horniny so zvýšeným obsahom železa. Názov „ferolity“ je odvodený od chemickej značky železa; podobne ako termíny feralitizácia, prípadne feritizácia, ktoré označujú zvetrávacie procesy podieľajúce sa na zvyšovaní obsahu železa v horninách. Zloženie ferolitov je rôzne a je vo všeobecnosti je ovplyvňované podmienkami ich vzniku.Cesty, ktorými mohlo dôjsť ku koncentrácii železa v horninách sú rôzne.
Dolomit je hornina sedimentárneho pôvodu, zložená v prevažnej miere z minerálu roovnakého mena. Vzniká buď usadzovaním CaMg(CO3)2 v hypersalinnom vodnom prostredí, alebo častejšie dolomitizáciou usadených vápencov. Prechod medzi dolomitom a vápencom nie je ostrý, vzniká tzv. dolomitický vápenec – hornina zložená z dolomitu a prevládajúceho vápenca. Dolomit preto často obsahuje prímesi kalcitu, alebo vložky vápencov, v menšej miere aj kremeňa či ílovitých minerálov. Z…
Silicit je všeobecné označenie rôznorodej skupiny usadených hornín, ktoré sú v prevažnej miere zložené z modifikácií oxidu kremičitého – jemnozrnného kremeňa, opálu a chalcedónu. Ide o tvrdé horniny s nepravidlenou štiepateľnosťou, ktoré vznikajú usadzovaním kremitých bahien, prípadne vyzrážavaním kremičitanov z vodných roztokov. Vznik a klasifikácia Medzi silicity je radených viacero druhov hornín rôzneho pôvodu. Niektoré môžu mať komplikovaný vznik, na ktorom…
