Pieskovec je sedimentárna hornina, ktorá vzniká spevnením zrniek piesku prostredníctvom prirodzených spojív, ako je kremičitý, karbonátový, železný alebo hlinený cement. K tvorbe týchto spojív dochádza vplyvom rôznych procesov, ako je chemická precipitácia minerálov z roztokov, oxidácia alebo akumulácia minerálnych zložiek v prostredí s vysokým tlakom a teplotou. ako je kremičitý, karbonátový, železný alebo hlinený cement. Zrnká piesku sú najčastejšie tvorené kremeňom, keďže ide o veľmi odolný minerál voči zvetrávaniu. Okrem kremeňa môže pieskovec obsahovať častice železitých minerálov, slieňov alebo vápencových komponentov.
Farba
Farba pieskovca je často určená typom spojiva a minerálmi, ktoré obsahuje. Napríklad, červené odtiene sa nachádzajú v pieskovcoch oblasti Strážovských vrchov vďaka prítoku železitých minerálov, zatiaľ čo svetlé pieskovce s kremičitým spojivom možno vidieť v oblasti Pieninského národného parku. Typické farby zahŕňajú:
-
Svetlé odtiene (béžová, žltkastá) pri kremičitom spojive.
-
Hnedasté alebo červené odtiene pri železnom spojive.
-
Sivasté a zelenkasté odtiene pri hlinených a špecifických mineráloch.
Vlastnosti
-
Geotechnické vlastnosti: Pieskovec má rôzne geotechnické vlastnosti v závislosti od stupňa cementácie a zloženia. Jeho pevnosť v tlaku sa pohybuje od 20 do 200 MPa, čo ho radí medzi stredne pevné až pevné horniny. Koeficient priepustnosti pieskovca sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí 10⁻⁶ až 10⁻² m/s, čo ho robí vhodným ako vodonosnú vrstvu v hydrogeológii. Jeho únosnosť a stabilita z neho robia vhodný materiál aj pre stavebné aplikácie.
-
Textúra: Pieskovec je jemnozrnná až strednozrnná hornina.
-
Tvrdosť: Je stredne tvrdý a odolný voči zvetrávaniu.
-
Pórovitosť: Závisí od stupňa cementácie, môže byť vysoká (pieskovce s hlineným spojivom) alebo nízka (pieskovce s kremičitým spojivom).
-
Priepustnosť: Pieskovce sú zvyčajne priepustné a môžu fungovať ako vodonosné vrstvy.
Vznik
Pieskovce vznikajú usadzovaním pieskových častíc vo vodných tokoch, jazerách, deltách či morskom prostredí. Po usadení nasleduje proces diagenézy, ktorý zahŕňa cementáciu, kompakciu a chemické zmeny sedimentov. Cementácia je proces, pri ktorom sa minerály, ako je kremeň alebo kalcit, z roztokov zrážajú v medzerách medzi zrnkami a spevňujú horninu. Kompakcia vzniká stlačením sedimentov pod vlastnou hmotnosťou, čo znižuje ich pórovitosť. Tieto procesy zásadne ovplyvňujú pevnosť pieskovca, jeho odolnosť voči zvetrávaniu a schopnosť fungovať ako vodonosná vrstva. jazerách, deltách či morskom prostredí. Po usadení častíc nasleduje proces diagenézy, pri ktorom sa zásadne premieňajú voľne uložené sedimenty na spevnenú horninu.
Výskyt na Slovensku
Na Slovensku sa pieskovce nachádzajú najčastejšie v oblasti flyšových pohorí, ako sú Beskydy, Javorníky, Oravská Magura alebo Pieniny. Tieto pohoria sú súčasťou geologických jednotiek, ako je magurské flyšové pásmo a karpatské flyšové pásmo. ako sú Beskydy, Javorníky, Oravská Magura alebo Pieniny. Tieto horniny patria k hlavným zložkám geologického flyšového pásma.
Využitie
Pieskovec sa využíva v rôznych oblastiach:
-
Stavebníctvo: Ako dekoračný kameň, dlažobné dosky alebo stavebný materiál. Historicky bol pieskovec používaný na stavbu mnohých slovenských hradov a kostolov, napríklad v oblasti Spiša.
-
Sochárstvo: Vhodný na tvorbu sôch a pamätníkov. Pieskovcové sochy sú bežné na mestských námestiach.
-
Vodohospodárstvo: Ako vodonosná vrstva pre studne a zdroje podzemnej vody.
-
Stavebníctvo: Ako dekoračný kameň, dlažobné dosky alebo stavebný materiál.
-
Sochárstvo: Vhodný na tvorbu sôch a pamätníkov.
Zaujímavosti
-
Pieskovec často obsahuje fosílie morských živočíchov, ktoré svedčia o podmienkach v prostredí, kde vznikol.
-
Niektoré pieskovce sú známe svojou odolnosťou a krásou, napr. Spišský travertínový pieskovec.
Ochrana
Na Slovensku sú mnohé oblasti s pieskovcami chránené ako prírodné rezervácie alebo národné parky, napríklad Pieninský národný park. Tieto lokality sú dôležité nielen pre ich geologický význam, ale aj pre ich estetické a ekologické hodnoty.
