Studňa prešla rovnakým dejinným vývojom ako ľudstvo samo. Spočiatku boli studne jednoduché, často prírodou vytvorené objekty, ktoré si neskôr ľudia začali prispôsobovať svojim potrebám, čo do ich výdatnosti ako aj bezpečnosti prevádzky. Poznaním nových technológií a objavmi nových technických zariadení sa v súčasnosti ponúka príležitosť budovať studne do čoraz väčších hĺbok a s čoraz väčšou kapacitou.
Kopané studne
Môžu sa zdať témou minulosti, ale v skutočnosti to nie je celkom tak. Tvoria súčasť nášho života a je potrebné sa o ne starať. Technológiu zhotovenia kopanej studne prezrádza samotný názov. Jednoducho sa kope a to bežne do hĺbky štyroch až šiestich metrov. Na hradoch a zámkoch situovaných na vŕšku sa kopalo do hĺbky štyridsať až šesťdesiat metrov, čo bolo zaiste zložitejšie. Studne sa vystužujú betónovými skružami s priemerom jeden meter a spravidla sa prekrývajú betónovým poklopom. Studne kopané v skale takúto výstuž nepotrebujú, ale prekrytie áno. Prekrytie nielen zabraňuje pádu osôb do studne, ale chráni ju pred nečistotami. Veď k tomu, čo pijeme a z čoho varíme, nemôže mať prístup hocikto a hocičo.
Vŕtané studne
Obvykle sa zhotovujú z oceľových, v spodnej časti perforovaných, výpažnicových rúr s priemerom dvesto až tristo milimetrov. V prípade väčších odberov, napr. pre obecný vodovod, aj z podstatne väčších. Hĺbka studne závisí od hĺbky hladiny podzemnej vody a od hydrogeologického horizontu, z ktorého chceme vodu čerpať. Pri takomto type studní ich vybudovaniu obvykle predchádza hydrogeologický prieskum, ktorý potvrdí alebo vyvráti ich vhodnosť v danom mieste s určením parametrov vrtu, vrátane očakávanej výdatnosti budúceho zdroja vody.
Narážané studne
Patria k pomerne rozšíreným typom. Studňa sa buduje najčastejšie do štrkopieskového podložia narážaním oceľových pozinkovaných a v spodnej časti perforovaných rúr. Hĺbka je limitovaná odporom prostredia, do ktorého rúry doslova narážame, alebo lepšie povedané vrážame za pomoci špeciálnej trojnožky a závažia na kladke. Ich hĺbka nebýva väčšia ako šesť až desať metrov. Kapacita takejto studne tiež nebýva veľká už i vzhľadom na jej priemer, ktorý nie je väčší ako štyridsať až päťdesiat milimetrov.
Artézske studne
Pre úplnosť spomenieme aj tento typ studní, hoci ich výskyt na súkromných pozemkoch je skôr výnimočný. Názov pochádza z francúzštiny a vo voľnom preklade znamená tlakovú studňu. Takáto tlaková studňa obvykle vznikne ako prírodný úkaz, pri ktorom podzemná voda vplyvom hydrostatického tlaku vyteká alebo vystrekuje na zemský povrch. Tlaková studňa môže byť aj výsledkom ľudského snaženia spočívajúceho vo vybudovaní hlbinného vrtu vo vhodnom teréne.
Ponorné čerpadlo
Ľudovo „ponorka“. Takýto názov ponorné čerpadlo dostalo jednoducho preto, lebo sa nachádza celé aj s hnacím elektrickým motorom pod hladinou vody. Hĺbka osadenia čerpadla býva rôzna, pri bežných hydrogeologických podmienkach do desať metrov. Ojedinele sa však vyskytujú studne, v ktorých z dôvodu ich hĺbky a výdatnosti je ponorné čerpadlo umiestnené päťdesiat až sto metrov pod terénom.
