Podzemná voda je voda, ktorá sa nachádza mimo zemského povrchu v horninovom prostredí, nespevnených edimentoch, zvetralinovom pokryve a v pôde. V zmysle technických noriem sa ňou rozumie voda v kvapalnom skupenstve. V zahraničí sa pod termínom chápe väčšinou len voda, ktorá tvorí súvislú hladinu. Väčšina podzemnej vody pochádza z povrchu, kde voda vsakuje do zeme cez póry hornín, alebo cez pukliny, trhliny a skalné dutiny. Iba menšia časť podzemnej vody má pôvod z vnútra Zeme.
V poslednej dobe výrazne stúpa dôležitosť podzemnej vody, preto je niektorými považovaná za surovinu.
Prevažná časť podzemnej vody je v podstate tá časť zrážkovej vody, ktorá presiakla cez priepustné vrstvy zemského povrchu a vyplnila voľné priestory. Pri prenikaní rozličnými vrstvami Zeme sa mení zloženie podzemnej vody. Obohacuje sa o minerálne látky a súčasne sa filtruje pretekaním cez piesok a štrk. Podzemná voda je prirodzeným zdrojom pitnej vody.
Podzemná voda podľa definície STN 736532 je podpovrchová voda v kvapalnom stave v zóne nasýtenia, vytvárajúca súvislú hladinu. Práve podzemná voda predstavuje neoceniteľný, dostupný a z kvantitatívneho, kvalitatívneho i ekonomického hľadiska najvhodnejší zdroj pitnej vody. Nižšie náklady na úpravu, lepšia kvalita vody a jej menšia zraniteľnosť z hľadiska znečistenia ju predurčujú za najlepší zdroj pitnej vody.
Podzemné vody predstavujú všetku vodu, ktorá sa nachádza v rôznych hĺbkach pod zemským povrchom (až 6,5 km), hlavne v póroch medzi časticami pôdy a v miestach, kde je narušená kontinuita hornín. Väčšina podzemnej vody pochádza z povrchu, kde voda vsakuje do zeme cez póry hornín alebo cez pukliny, trhliny a skalné dutiny – vadózna a iba menšia časť má pôvod z vnútra zeme – juvenilná.
Obyčajné podzemné vody vytvárajú v priepustnom horninovom prostredí jednotlivých hydrogeologických štruktúr podzemnú nádrž, množstvo jej zdrojov a zásob je závislé od výšky hladiny podzemnej vody. Obyčajná podzemná voda obsahuje menej ako 1g/l rozpustených látok a jej teplota je nižšia ako 15 °C .
Medzizrnové podzemné vody vznikajú na kvartérnych náplavoch riek. Výskyt podzemných krasových vôd sa viaže na karbonátové horniny ako sú vápence, dolomity, a sadrovce. Puklinové podzemné vody vznikajú na vyvretých, premenených horninách a pieskovcoch.
Rozloženie prírodných zdrojov a zásob podzemných vôd závisí od prírodných podmienok, najmä geologickej stavby a klimatických pomerov. SR má veľmi dobré podmienky z hľadiska tvorby a akumulácie prírodných zdrojov i zásob podzemných vôd. Pre účely evidencie, hodnotenia a stanovenia množstva podzemných vôd bolo územie Slovenska rozčlenené na 142 hydrogeologických rajónov. Prirodzená vodnosť povrchových tokov a množstvo zdrojov a zásob podzemných vôd sú teda priamo závislé od množstva zrážok, ich kvality a časového rozloženia. Prírodné zdroje podzemných vôd v SR predstavujú 147 m3/s. Asi 50 % tvoria využiteľné množstvá (zdroje) – tá časť, ktorú možno z horninového prostredia technickými prostriedkami (vrtmi, studňami, záchytom prameňov a pod.) zachytiť a využiť.
Plošné rozloženie podzemných vôd je značne nerovnomerné, odráža pestrú geologickú stavbu Západných Karpát, ktoré majú charakter horského systému s klasickou príkrovovou stavbou, čo podmieňuje premenlivosť hydrogeologických pomerov. Z hydrogeologického hľadiska najväčšiu plochu územia Slovenskej republiky zaberajú hydrogeologické štruktúry neogénu 29 % (vnútrokarpatské panvy – Viedenská, Panónska) a paleogénu 20 % (vonkajšie flyšové pásmo spolu s vnútrokarpatským paleogénom), využiteľné množstvá podzemných vôd z týchto štruktúr však predstavujú len 15 %. Výrazne najviac vodných zdrojov a najväčšie využiteľné množstvá podzemných vôd až (59 %) sa nachádzajú v kvartérnych hydrogeologických štruktúrach budovaných fluviálnymi náplavmi tokov (najmä v oblasti Podunajskej nížiny a v údoliach významných tokov), hoci zaberajú len asi 26 % plochy Slovenska a vo vápencovo-dolomitových komplexoch mezozoika (horských masívoch) je dokumentovaných 25 % využiteľných množstiev podzemných vôd rozšírených asi na 18 % plochy SR.
Najväčšia nádrž podzemných vôd – Žitný ostrov so zásobami 23 m3/s predstavuje ojedinelú vodárenskú najvýznamnejšiu oblasť v strednej Európe. Ďalšie významnejšie zdroje podzemných vôd sa nachádzajú v kvartéri medziriečia Podunajskej roviny, dolného Váhu, Borskej nížiny, Ilavskej kotliny a v mezozoických komplexoch Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Strážovských vrchov, Slovenského krasu a Malých Karpát.
V horských oblastiach Slovenska sú významné využiteľné zásoby sústredené vo vápencoch a dolomitoch mezozoických súvrství vnútorných Karpát. Veľmi dobrá puklinová a puklinovo-krasová priepustnosť týchto hornín umožňuje akumuláciu významných množstiev podzemných vôd, ktorých bilančný prebytok odteká cez menej početné, ale o to väčšie pramene stálej výdatnosti. Sem patria naše najvýdatnejšie pramene, napr. Lazce pri Necpaloch, Vrchovište pri Slatinke nad Bebravou, Tisovky pri Lysej Poľane.
V ostatnom vodárensky málo priaznivom území (56 % plochy) je rozptýlených 16 % využiteľných zásob prevažne v podobe zdrojov s nízkou výdatnosťou. Patria sem územia budované kryštalinikom, paleogénnymi horninami, sedimentárnym a vulkanickým neogénom. Tieto územia (rajóny) sú charakteristické nízkou infiltračnou schopnosťou. Mestá treba obyčajne zásobovať vodou z priehrad a z povrchových tokov, niekedy stačia studne v alúviách (Kysucké Nové Mesto, Medzilaborce, Svidník, Stropkov). Azda najväčší nedostatok zásob je v juhoslovenských kotlinách.
