Lagúny a koralové útesy sú prírodné útvary typické pre teplé, tropické pobrežia. Lagúny sú plytké vodné plochy obklopené bariérami, ako sú pieskové bariéry alebo koralové útesy, zatiaľ čo koralové útesy sú štruktúry vytvorené nahromadením koralových kolónií. Tieto biotopy sú jedny z najbohatších ekosystémov na svete, kde žije množstvo druhov rýb, bezstavovcov a rastlín.
Proces vzniku lagún a koralových útesov
-
Vznik lagún – Lagúny sa často vytvárajú medzi pevninou a prirodzenými bariérami, ako sú piesočné valy, štrkoviská alebo koralové útesy. Tento útvar sa formuje, keď bariéra obmedzí výmenu vody medzi otvoreným morom a pobrežným pásmom, čo vedie k vytvoreniu plytkej lagúny.
-
Vznik koralových útesov – Koralové útesy vznikajú hromadením koralových kolónií, ktoré postupne vytvárajú pevné štruktúry zložené z uhličitanu vápenatého. Najčastejšie sa tvoria v teplých, čistých vodách s dostatkom slnečného svetla. Rôzne typy koralových útesov zahŕňajú:
- Bariérové útesy – Vytvárajú bariéru medzi pobrežím a otvoreným morom, ako Veľká koralová bariéra pri pobreží Austrálie.
- Atoly – Prstencové útesy s centrálnou lagúnou, ktoré vznikajú na mieste zaniknutej sopky, napríklad atoly v Maldivách.
- Okrajové útesy – Nachádzajú sa blízko pobrežia a priamo susedia s pevninou.
Na Slovensku síce nemáme klasické morské útesy ako na pobreží oceánov, ale počas mezozoika (pred približne 200 až 66 miliónmi rokov), keď bolo územie Slovenska pokryté morom, vznikli vápencové útvary, ktoré môžeme považovať za pozostatky morských útesov. Tieto útvary sú dnes viditeľné najmä v krasových oblastiach, kde sa nachádzajú vápencové a dolomitové horniny.
Príklady „pozostatkov morských útesov“ na Slovensku
-
Slovenský kras a Silická planina – Táto oblasť je známa jaskyňami a krasovými útvarmi, ktoré sú tvorené vápencovými sedimentmi, kedysi súčasťou prastarých morských útesov. Nachádzajú sa tu známe jaskyne, ako Domica a Gombasecká jaskyňa, s charakteristickými stalagmitmi a stalaktitmi.
-
Malé Karpaty a Považský Inovec – Vápencové bralá a skaly v týchto pohoriach sú zvyšky morských sedimentov. Oblasti ako Pajštún a Skalné bralá neďaleko Devína sú považované za pozostatky morských útvarov z obdobia druhohôr.
-
Vršatecké bradlá – Nachádzajú sa v Bielych Karpatoch a sú tvorené masívnymi vápencovými útvarmi, ktoré boli kedysi súčasťou koralových útesov. Tieto bralá sú dnes výnimočným krasovým javom a pripomienkou na dávne more.
Známe lagúny a koralové útesy vo svete
- Veľká koralová bariéra (Austrália) – Najväčší systém koralových útesov na svete, ktorý sa tiahne viac ako 2 300 km a je domovom tisícov druhov morských živočíchov.
- Maldivské atoly – Prstencové koralové útesy obklopujúce lagúny, ktoré sú považované za jedny z najkrajších na svete.
- Belizský bariérový útes (Belize) – Druhý najväčší bariérový útes na svete, známy pre svoje pestré ekosystémy a modré diery.
Význam lagún a koralových útesov
Lagúny a koralové útesy sú významné pre biodiverzitu, pretože poskytujú domov pre tisíce druhov rýb, kôrovcov, mäkkýšov a ďalších organizmov. Koralové útesy tiež slúžia ako prirodzené bariéry proti pobrežnej erózii a pomáhajú tlmiť vlny, čím chránia pobrežia pred poškodením. Ekonomicky sú tieto oblasti dôležité pre rybolov a turizmus.
