Prútikár,hľadanie vody-Klastické sedimenty
Kontakt:
Tel: 0911/152 153
email: prutikar@prutikar.sk
web: www.prutikar.sk
Prútikár,hľadanie vody-Klastické sedimenty. Som prútikár a prútikárstvo, hľadanie vody, geológia, petrológia, a poradenstvo pri vŕtaní studní sú oblasti ktorým sa aktívne venujem už 18 rokov. Pri svojej práci okrem iného kladiem veľký dôraz aj na horninový rozbor podložia v mieste, kde má byť studňa zrealizovaná. Zloženie, resp. (druh) podložia priamo ovplyvňuje spôsob konštrukčného riešenia studne.
Klastický (alebo terigénny) sediment je názov pre sediment zložený z úlomkov hornín a minerálov, pochádzajúcich zo zvetrávacích procesov. Dosť často sa používa aj názov siliciklastický sediment, nakoľko v mineralogickom zložení úlomkov prevažuje kremeň a kremičitanové minerály.
Rozdelenie klastických sedimentov
Základným kritériom na rozdelenie klastických sedimentov je veľkosť zŕn. Na tomto základe sa rozdeľujú na (v zátvorke spevnený ekvivalent):
- štrky (zlepence a brekcie)
- piesky (pieskovce)
- prachy (prachovce)
- íly(ílovce)
V prírode sa však nevyskytujú jednotlivé veľkostné triedy oddelene, väčšina sedimentov pozostáva zo zŕn viacerých tried, čo robí ťažkosti pri ich klasifikácii.
Štruktúrne znaky klastických sedimentov
Veľkosť zŕn
Veľkosť jednotlivých úlomkov terigénnych sedimentov je ich najdôležitejšia charakteristika. Podľa nej sa klasifikujú a má aj význam pri určovaní ich pôvodu. Meranie veľkosti sa uskutočňuje buď priamo (dotykovým meradlom pri veľkých úlomkoch), sitovaním (hlavne pri pieskoch), meraním vo výbrusoch pomocou mikrometrického okuláru (pri drobnozrnných spevnených sedimentoch), alebo aj meraním rýchlosti usadzovania v laboratórnych podmienkach (pre najjemnejšie sedimenty).
Pri ručnom meraní sa merajú všetky tri rozmery (dĺžka, šírka, hrúbka), o zaradení do určitej triedy rozhoduje veľkosť najdlhšej osi, prípadne ich geometrický priemer (tretia odmocnina ich súčinu).
Sitovanie (alebo sitová analýza) sa uskutočnuje preosievaním určitého presne stanoveného množstva vzorky sedimentu a to (najčastejšie od 100 do 200 g, jemnozrnnejšie sedimenty aj viac) sez sústavu sít so štandardnými rozmermi ôk. Vo svete sa používa súbor so medzinárodne štandardizovanými rozmermi, tzv. mešmi. Základom sitovania je stanovenie váhového percenta jednotlivých frakcií.
Na opis jednotlivých frakcií sa používajú zrnitostné škály, z ktorých je najpoužívanejšia Uddenova zrnitostná škála – intervaly sa líšia konštantným pomerom 1/2 (alebo 2 – je to geometrická škála). Iná škála je Krumbeinova zrnitostná škála, ktorá používa bezrozmerné jednotky φ (φ = −log2D, kde D je priemer častice).
Grafické vyjadrenie zrnitostných rozborov
Rozdelenie veľkosti zŕn sedimentu, získané laboratórnymi rozbormi sa najčastejšie vyjadruje graficky (formou zostavenia grafu – histogramov, cyklogramov, frekvenčných a kumulatívnych kriviek) a odčítania parametrov z nich.
Najčastejšie sa používajú kumulatívne krivky, kde na osi x sa nanášajú veľkostné triedy (či už v milimetrovej, alebo v logaritmickej škále) a na os y percentuálne zastúpenie jednotlivých frakcií vyjadrené v kumulatívnych percentách. Usporiadanie veľkostnej škály na osi x obvykle začína hruboznými frakciami a končí najjemnejšími.
Štatistické parametre veľkosti zŕn
Z kumulatívnej krivky sa dajú odčítavať viaceré parametre:
- Medián (Md) – charakterizuje priemernú veľkosť zrna – priesečník kumulatívnej krivky s líniou 50-teho kumulatívneho percenta
- Kvartily (Q1,Q3) – priesečník kumulatívnej krivky s líniou 25-teho, alebo 75-teho kumulatívneho percenta
- Percentily (Ppríslušné percento) – priesečník kumulatívnej krivky s líniou ktorejkoľvek percentuálnej línie
- Priemerná veľkosť zrna – stanovuje sa matematicky – aritmetickým priemerom
- Koeficient vytriedenia – stupeň zrnitostného vytriedenia sedimentu, čo je vlastne smerodajná odchýlka od priemernej veľkosti zrna
- Asymetria krivky – určuje stupeň pravidelnosti zrnitostného rozloženia – rozptyl zŕn na obe strany od hlavnej zrnitostnej triedy)
