Dolomit je hornina sedimentárneho pôvodu, zložená v prevažnej miere z minerálu roovnakého mena. Vzniká buď usadzovaním CaMg(CO3)2 v hypersalinnom vodnom prostredí, alebo častejšie dolomitizáciou usadených vápencov.
Prechod medzi dolomitom a vápencom nie je ostrý, vzniká tzv. dolomitický vápenec – hornina zložená z dolomitu a prevládajúceho vápenca. Dolomit preto často obsahuje prímesi kalcitu, alebo vložky vápencov, v menšej miere aj kremeňa či ílovitých minerálov. Z pohľadu priemyselného využitia sa za dolomit považujú iba horniny obsahujúce 90 % až 100 % CaMg(CO3)2 a len 0 – 10 % CaCO3. Z geochemického hľadiska obsahuje 19,6 – 21,7 % Mg.
Vlastnosti
Vzhľadom sa podobá na vápenec, je jemnozrnný až celistvý, najčastejšie žltkastej alebo sivej až bielej farby. Možno ho odlíšiť tým, že celistvý s HCl za bežných teplôt nešumí (nereaguje, dolomitový prášok však s HCl šumí). Vyznačuje sa charakteristickým ostrohranným, často zjavne rombickým (kosoštvorcovým) rozpadom.
Vznik dolomitov
Dolomity môžu vznikať buď primárne, teda vyzrážaním z nasýtených soľných roztokov, alebo sekundárne premenou najmä vápencov – tzv. dolomitizáciou. Čo je proces, vyznačujúci sa obohacovaním sedimentu o dolomit. Vápencové horniny sú postupne premenené na dolomitický vápenec, vápnitý dolomit až nakoniec rovnorodú horninu dolomit. Primárne dolomity, ktoré vznikli vyzrážaním z roztokov sú výrazne jemnozrnné v porovnaní so sekundárnym dolomitom, ktorý vznikol diagenetickou dolomitizáciou.
Na vysvetlenie dolomitizácie nepanuje medzi odborníkmi jednotný názor. Všeobecne však možno povedať, že ho podporuje vysoká salinita prostredia, vyššie (zásadité, vyššie než 8,3) pH a teplota prostredia. Proces rovnako podporuje aj prítomnosť organických zvyškov s vyšším obsahom horčíka.
Najčastejšie preto k takýmto procesom dochádza v plytkých panvách, kde asociujú s ložiskami evaporitov. K dolomitizácii dochádza v príbrežnej oblasti ovplyvnenej prílivom, tu je vsakovaná alebo prílivom prinášaná voda obohacovaná o ióny horčíka a pri spätnom presakovaní a prúdení tak obohacuje už existujúce sedimenty v tzv. infiltračno-refluxnom systéme.
K neskorodiagenetickej dolomitizácii môže dochádzať aj vplyvom obohatenia roztokov o Mg2+ pochádzajúceho zo štruktúry rôznych minerálov (napr. uvoľnenie zo smektitu po premene na illit) alebo zo schránok organizmov, ktoré sú bohatšie na Mg. Nadbytok horčíka môže tiež vzniknúť spotrebovaním iónov Ca2+, napríklad po vyzrážaní sulfátov alebo kalcitu. Rozsiahlu diagenetickú dolomitizáciu tiež môžu spôsobovať morské prúdy obohatené o horčík, ktoré obmývajú podmorské karbonátové plošiny.
