Púšte

Púšte sú rozsiahle suché oblasti s minimálnymi zrážkami a extrémnymi teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou. Vďaka svojmu drsnému podnebiu majú unikátne ekosystémy a fascinujúcu geológiu, kde sa vplyvom vetra a erózie formujú piesočné duny, skaly a kaňony. Okrem pieskových púští existujú aj kamenné a soľné púšte, ktoré sa vyskytujú v rôznych častiach sveta.

Proces vzniku púští

Púšte na svete vznikajú najmä v dôsledku extrémnych klimatických podmienok a geomorfologických procesov, ktoré obmedzujú množstvo zrážok a vedú k extrémnym teplotám. Hlavné mechanizmy vzniku púští sú:

  1. Súvislosť s podnebím: Púšte sa často nachádzajú v tropických pásmach (medzi 20° až 30° severnej a južnej šírky), kde suchý, horúci vzduch zabraňuje vzniku dažďa. Vzduch stúpa v rovníkových oblastiach, kondenzuje a prší, ale pri klesaní na tejto zemepisnej šírke sa otepľuje a vysušuje, čím bráni tvorbe zrážok. Týmto mechanizmom vznikla napríklad Sahara.

  2. Záveterný efekt: Tento jav, nazývaný aj „dažďový tieň“, vzniká, keď vlhký vzduch narazí na horský masív, stúpa, ochladzuje sa a kondenzuje, čo vedie k dažďu na náveterných svahoch. Záveterné strany hôr však zostávajú suché. Takto vznikla púšť Mojave v USA.

  3. Oceánske prúdy: Studené oceánske prúdy, ako Humboldtov prúd pri pobreží Čile, ochladzujú pobrežné oblasti a bránia vzduchu v zadržiavaní vlhkosti, čo vedie k extrémne suchým podmienkam. Toto je prípad púšte Atacama, ktorá je jednou z najsuchších oblastí sveta.

Vznik piesočných oblastí na Slovensku

Na Slovensku sa typické púšte nevyskytujú, no existujú oblasti s pieskovými dunami, ako sú Šranecké piesky v Záhorí. Tento piesočnatý reliéf vznikol v období pleistocénu, keď prúdy rieky Moravy priniesli piesok do tejto oblasti. Postupné navievanie piesku vetrom vytvorilo duny. Významným faktorom bola aj suchá, chladná klíma v tomto období, ktorá zabránila vegetačnému krytu a umožnila rozšírenie piesku​.

Typy púští

  1. Piesočné púšte – Dominantným prvkom sú piesočné duny, ktoré tvoria väčšinu Sahary.
  2. Kamenné púšte – Obsahujú skalnatý terén s minimom piesku, typické pre púšť Gobi.
  3. Soľné púšte – Vznikajú v oblastiach, kde sa voda vyparila a zostali soli a minerály, napríklad Salar de Uyuni v Bolívii.

Známe púšte na Slovensku

Slovensko nemá klasické púšte, no v niektorých častiach, ako je Záhorie, sa nachádzajú pieskové duny pripomínajúce púštny reliéf. Tieto duny vznikli počas poslednej doby ľadovej a majú významný ekologický charakter.

Známe púšte vo svete

  1. Sahara (Afrika) – Najväčšia piesočná púšť na svete, rozprestiera sa cez sever Afriky.
  2. Atacama (Čile) – Považovaná za najsuchšiu púšť na svete, s minimálnymi zrážkami.
  3. Gobi (Mongolsko, Čína) – Kamenná púšť s extrémnymi teplotnými výkyvmi.
  4. Salar de Uyuni (Bolívia) – Najväčšia soľná púšť, ktorá vytvára jedinečné zrkadlové efekty počas obdobia dažďov.

Význam púští

Púšte majú veľký ekologický význam. Prispôsobené rastliny a živočíchy (ako kaktusy a púštne líšky) tu prežívajú v extrémnych podmienkach. Púšte sú taktiež zdrojom rôznych minerálov a predstavujú oblasť s veľkým turistickým potenciálom.