Sedimentárne horniny patria do skupiny druhotných hornín. Vznikajú zvetrávaním magmatických alebo metamorfovaných hornín. Sedimentárne horniny tvoria asi 5 % zo 16 kilometrovej, povrchovej vrstvy zemskej kôry. Ich lokálny obsah môže byť značne vyšší; napr. v Podunajskej nížine je až 6 km hrubá vrstva neogénno-kvartérnych sedimentov, čo predstavuje asi 30 %. Ich význam, z hľadiska životného prostredia, je však oveľa väčší, ako by zodpovedalo tomuto zastúpeniu. Hlavný dôvod je ten, že najväčšia časť sedimentárnych hornín je sústredená na zemskom povrchu, teda v tenkej vrstve, ktorá je v bezprostrednom styku s atmosférou, biosférou a hydrosférou. Zloženie a vlastnosti tejto vrstvy zásadným spôsobom ovplyvňujú mnohé stránky života. Napríklad poľnohospodárska činnosť je významným spôsobom ovplyvňovaná typom sedimentárneho podložia, pretože určuje zloženie pôdy a hydrologické pomery v pôdnych vrstvách. Významným faktom je aj to, že väčšina priemyselných surovín sa získava zo
sedimentárnych hornín alebo je viazaná na tieto horniny.
Názov sedimentárna hornina je odvodený od hlavného deja, ktorý sa podieľa na vytváraní týchto hornín. Vznik sedimentárnych hornín pozostáva z niekoľkých čiastkových dejov – zvetrávania, transportu produktov zvetrávania, sedimentácie a diagenézy.
Sedimentárne horniny
