Silicit je všeobecné označenie rôznorodej skupiny usadených hornín, ktoré sú v prevažnej miere zložené z modifikácií oxidu kremičitého – jemnozrnného kremeňa, opálu a chalcedónu. Ide o tvrdé horniny s nepravidlenou štiepateľnosťou, ktoré vznikajú usadzovaním kremitých bahien, prípadne vyzrážavaním kremičitanov z vodných roztokov.
Vznik a klasifikácia
Medzi silicity je radených viacero druhov hornín rôzneho pôvodu. Niektoré môžu mať komplikovaný vznik, na ktorom sa podieľa viacero procesov. Všeobecne sú rozlišované tieto základné kategórie silicitov:
- Chemogénne silicity, ktorých pôvod je z primárnych horúcich alebo chladných kremitých roztokov, sú to napr. kremité sintre alebo limnokvarcity, gejzirit alebo ftanit.
- Kremité horniny biogénneho pôvodu (zložené z opálových schránok odumretých organizmov), ako napr. diatomity (z rozsievok), rádiolarity. (z rádiolárií) alebo songolit (ihlice hubiek).
- Diagenetické silicity, vznikli zo sekundárnych roztokov pri diagenéze – spevňovaní horniny po jej usadení. Sekundárne roztoky majú pôvod v rozpustenom SiO2, ktorý migruje vo forme gélov kyseliny kremičitej a zhlukuje sa okolo vhodných jadier (často väčších kusov kremitých hmôt, napr. schránok organizmov), kde vytvára konkrécie. Sú to hlavne rohovce. Tieto vytvárajú rôzne hľuzy nepravidelného tvaru. V hornine, ktorá ich obklopuje, môžu tvoriť celé nespojité vrstvy. Ak hornina neskôr zvetrá, rohovce, ktoré sú pevnejšie, z nej vypadnú, týmto rohovcom sa hovorí pazúrik.
- Supergénne silicity, ktoré vznikajú pri chemickom zvetrávaní na SiO2 bohatých hornín, najmä niektorých tufov.
Na vznik niektorých typov silicitov sa názory odborníkov rozchádzajú, patria medzi ne napr. buližníky v českých proterozoických horninách, alebo menility Karpatského flyšového pásma.
