Voda, jej využívanie a využívanie vodných zdrojov Slovenskej republiky sa prednostne orientuje na zdroje podzemných vôd, ktorých zásoby umožňujú využívanie aj v suchých a menej zrážkových obdobiach a sú spoľahlivejšie z hľadiska stability množstva aj kvality vody. Až 82,2 % pitnej vody pochádza zo zdrojov podzemnej vody a 17,8 % z povrchovej vody.
Podzemná voda je voda, ktorá sa nachádza mimo zemského povrchu v horninovom prostredí, nespevnených sedimentoch, zvetralinovom pokryve a v pôde. Väčšina podzemnej vody pochádza z povrchu, napríklad z dažďových vôd, topiaceho sa snehu alebo riečnych vôd, ktoré presiakli cez priepustné vrstvy zemského povrchu a vyplnili voľné priestory. Chemické zloženie podzemných vôd sa mení a v závislosti od množstva rozpustených tuhých látok a obsahu plynov ich delíme na obyčajné a mineralizované. Prirodzenými výstupmi podzemných vôd na zemský povrch sú pramene, ktoré môže byť studené, teplé alebo horúce a termálne.
Vo všeobecnosti voda a pohyby podzemných vôd minimálne a obyčajne sa v povrchových častiach zemskej kôry pohybujú rýchlosťou 1 až 1000 m za rok. Napriek zásobám sa obnovujú veľmi pomaly (objem vody v podzemných vodách sa vymení v priemere len každých 8000 rokov), a preto je potrebné s tým počítať pri ich užívaní. Rovnako je dôležitá ich ochrana aj pred znečistením.
Množstvo podzemnej vody
Distribúcia podzemných vôd na území Slovenska nie je rovnomerná a je závislá nielen od klimatických faktorov, ale aj od geologických podmienok. Z pohľadu využiteľných množstiev podzemných vôd rozlišujeme oblasti s dobrým zabezpečením kvantity podzemných vôd (napr. Žitný ostrov) a deficitné oblasti (napr. severovýchod a východ Slovenska).
Monitoring všetkých aspektov podzemnej vody zabezpečuje od roku 1982 Slovenský hydrometeorologický ústav. Prírodné zdroje na území Slovenska predstavujú v priemere 146,7 m3.s-1, celkové využiteľné množstvá podzemnej vody dokumentované v roku 2020 vo všetkých kategóriách predstavujú 53,8 % (78,95 m3.s-1) z prírodných zdrojov.
V roku 2020 boli na Slovensku evidované využiteľné množstvá podzemnej vody vo všetkých kategóriách sumárne v množstve 78 945,12 l.s-1. Vo Vodohospodárskej bilancii množstva podzemnej vody za rok 2020 predstavujú schválené využiteľné množstvá sumu 53 924,27 l.s-1, t. j. 68,3 % všetkých evidovaných využiteľných množstiev a ostatné využiteľné množstvá sumu 25 020,85 l.s-1 (31,7 %).
Voda a aspekty ktoré ohrozujú kvalitu podzemnej vody.
V roku 2020 sa kvalita podzemnej vody monitorovala v 176 objektoch základného monitorovania, jedná sa o objekty a pramene, ktoré nie sú ovplyvnené zdrojmi znečistenia. V rámci prevádzkového monitorovania sa sledovalo 220 objektov, u ktorých je predpoklad zachytenia prípadného prieniku znečistenia do podzemných vôd od potenciálneho zdroja znečistenia. Oblasť Žitného ostrova, ktorá predstavuje významnú zásobáreň pitnej vody pre naše územie, tvorí samostatnú časť monitorovacej siete.
V rámci základného aj prevádzkového monitorovania vychádza do popredia problematika nepriaznivých oxidačno-redukčných podmienok, na čo poukazuje prekračovanie prípustných koncentrácií celkového Fe a dvojmocného Fe, mangánu (Mn).
V objektoch prevádzkového monitorovania boli prekračované prípustné hodnoty stopových prvkov (As, Sb, Pb, Se, Hg), ale aj širšia škála špecifických organických látok (skupina polyaromatických uhľovodíkov, skupina prchavých alifatických uhľovodíkov), ktorých prítomnosť je indikátorom ovplyvnenia ľudskou činnosťou. Charakter využitia krajiny (poľnohospodársky využívané územia) sa premieta do zvýšených obsahov oxidovaných a redukovaných foriem dusíka v podzemných vodách, z nich sa na prekročení najviac podieľali NH4+ a NO3-.
Z hľadiska plošného rozsahu znečistenia sú zdroje znečistenia rozdeľované na bodové (lokálne) zdroje znečistenia, difúzne (plošné) zdroje znečistenia a líniové zdroje znečistenia. Za významné považujeme bodové a difúzne zdroje znečistenia. Závažnosť problematiky stupňuje skutočnosť, že sa postupne rozširuje a mení charakter zdrojov znečistenia, a to v škále z bodových cez líniové (dopravné stavby) až po plošné zdroje znečistenia (chemizácia hospodárenia na pôde, spad z atmosféry) a rýchlo sa rozširuje používanie látok s vysokým a trvalým znečisťujúcim účinkom (ropa, rádioaktívne látky, pesticídy, detergenty a pod.).
Podzemné vody ohrozuje najmä znečistenie:
- dusíkatými látkami pochádzajúcimi z poľnohospodárstva a z nedostatočného čistenia komunálnych odpadových vôd,
- pesticídnymi látkami napríklad zo starých skládok pesticídov a
- ostatnými nebezpečnými látkami, ako sú sírany, fosforečnany, chloridy, ťažké kovy či organické látky pochádzajúce napríklad z banskej činnosti či z environmentálnych záťaží.
Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd je vykonávané hodnotením ich chemického stavu a kvantitatívneho stavu. Z celkového počtu 75 útvarov podzemných vôd dobrý chemický stav dosahovalo 85,7 % útvarov podzemných vôd, naopak, zlý chemický stav bol zaznamenaný v 14,3 % útvaroch.
Pozrite si tiež druhú časť článku o podzemných vodách tu.
