RTS (Resistance To Sand) je označenie, ktoré používajú niektorí výrobcovia pre ponorné čerpadlá so zvýšenou odolnosťou voči piesku a abrazívnym prímesiam. V praxi sa s nimi najčastejšie stretávame vo vŕtaných studniach, kde sa môže – najmä po realizácii vrtu, po čistení studne alebo po zásahoch do výstroja – dočasne objavovať piesok a jemné minerálne nečistoty. Zmyslom tejto koncepcie je, aby čerpadlo v takýchto podmienkach znášalo abrazívne zaťaženie lepšie než bežné ponorné čerpadlo.
Zároveň je dôležité povedať to úplne otvorene: RTS nie je jednotná technická norma. Je to označenie výrobcu alebo obchodné pomenovanie určitej konštrukcie. Preto sa presné limity (prípustný obsah piesku, odporúčané použitie, spôsob ochrany a ďalšie podmienky prevádzky) vždy musia opierať o technické parametre konkrétneho modelu uvedené v katalógu alebo datasheete.
RTS čerpadlá sa typicky používajú na čistú až mierne znečistenú vodu. Ide najmä o situácie, kde sa vo vode môže vyskytovať jemný piesok, drobné ílovité častice alebo iné jemné minerálne prímesi. Konštrukcia a použité materiály sú nastavené tak, aby čerpadlo lepšie znášalo abrazívne opotrebenie. Neznamená to však, že čerpadlo je určené na „kal“ alebo na vysoké koncentrácie pevných látok – pri vrtových ponorných čerpadlách je stále kľúčové, aby bola studňa správne zrealizovaná a vyčistená.
Častá chyba v textoch na internete je uvádzanie „maximálnej veľkosti častíc“ ako univerzálneho čísla. V skutočnosti maximálnu veľkosť pevných častíc (v milimetroch) nemožno uvádzať všeobecne, pretože ponorné viacstupňové čerpadlá do vrtov majú v hydraulike relatívne malé vôľe a jednotlivé modely sa líšia. O tom, čo sa reálne dostane do čerpadla, rozhoduje predovšetkým vstupná nasávacia časť (sitko/strainer) a konkrétna konštrukcia čerpadla. Korektné tvrdenie teda znie: maximálnu veľkosť častíc určuje konkrétny model a výrobca ju uvádza v technických parametroch.
Rovnako dôležité je správne uvádzať „koľko piesku“ čerpadlo znesie. Pri ponorných vrtových čerpadlách sa prípustný obsah piesku spravidla neuvádza v percentách, ale v jednotkách typu g/m³ (gramov na kubický meter) alebo mg/l. Aj tu platí, že prípustná hodnota je daná výrobcom a líši sa podľa typu a konštrukcie. Pri bežných ponorných vrtových čerpadlách ide často o hodnoty rádovo desiatok g/m³; pri špeciálnych riešeniach môže byť limit vyšší. Z praktického hľadiska treba doplniť, že ak je piesku veľa, nejde len o rýchlejšie opotrebenie. Vzniká aj reálne riziko poklesu výkonu, zhoršenia tlaku, prípadne zaseknutia hydrauliky. Preto je rozhodujúca aj kvalita studne – správne riešená filtračná časť, obsyp a dôkladné vyčistenie/odčerpávanie po realizácii.
Pri výbere čerpadla do vrtu má zmysel spomenúť aj typické konštrukčné riešenia, s ktorými sa stretávame. V praxi sa pre vŕtané studne najčastejšie používajú viacstupňové ponorné čerpadlá, pretože vedia poskytnúť vyšší výtlak (tlak) potrebný pri hlbších vrtoch alebo pri dlhších výtlačných trasách. Vhodne zvolená viacstupňová konštrukcia prináša stabilný tlak pri rozumnom prietoku a je použiteľná pre domáce vodárne a tlakové systémy.
Veľmi dôležitým prvkom z hľadiska spoľahlivosti je ochrana proti chodu na sucho (suchobeh). Tá môže byť integrovaná priamo v čerpadle alebo riešená externou riadiacou jednotkou. Samotný princíp ochrany sa môže líšiť (sledovanie prúdu motora, tlaku, prietoku, sondy vo vrte a podobne), no cieľ je rovnaký: chrániť čerpadlo pri nedostatku vody, znížiť riziko poruchy a predĺžiť životnosť.
Veľkosť čerpadla do vŕtanej studne sa vyberá najmä podľa priemeru vrtu/pažnice, aby bolo možné čerpadlo bezpečne osadiť, ďalej podľa požadovaného prietoku a potrebného výtlaku (dopravnej výšky) podľa hĺbky a prevýšenia. V praxi sa často používa označenie priemeru čerpadla napríklad 3″, 4″ alebo 6″. Presné rozmery v milimetroch a montážne požiadavky je vhodné uvádzať až pri konkrétnom modeli, aby sa predišlo chybám a nesprávnym porovnaniam.
Životnosť RTS čerpadla závisí od viacerých faktorov. Najviac ju ovplyvňuje množstvo a charakter piesku (abrázia), počet štartov (cyklovanie), správne chladenie motora (dostatočný ponor a prúdenie okolo motora), kvalita realizácie studne (filtračná časť, obsyp, vyčistenie) a použité ochrany, najmä proti suchobehu. Pri správnom návrhu studne, vhodnej ochrane a primeranom obsahu piesku sa životnosť ponorných čerpadiel často pohybuje rádovo v rokoch, v praxi približne okolo 8–15 rokov; v náročných podmienkach môže byť kratšia.
Na záver možno povedať, že RTS čerpadlá sú vhodnou voľbou pre vŕtané studne, kde sa môže objavovať piesok a jemné abrazívne prímesi, no odborný a dôveryhodný text musí byť postavený na tom, že RTS je označenie výrobcu, nie univerzálna norma. Limity piesku aj veľkosť častíc sa preto vždy viažu na konkrétny model a výrobcu, pričom prípustný obsah piesku sa uvádza najčastejšie v g/m³ alebo mg/l, nie v percentách. Spoľahlivú prevádzku potom výrazne zvyšuje správne zrealizovaná studňa a vhodné ochrany, predovšetkým ochrana proti chodu na sucho.
